Dubovský sa narodil 7. mája 1972 a vyrastal v bratislavskom Novom Meste
neďaleko futbalového ihriska klubu Vinohrady Bratislava. V malom klube
sa začala odvíjať jeho výnimočná, ale priskoro ukončená kariéra.
Dubovský ešte patril ku generácii chlapcov, pre ktorých bol šport
aktivitou číslo jedna. Okrem futbalu rád plával, lyžoval či hral tenis.
Už v žiackych kategóriách v drese Vinohradov pútal pozornosť mimoriadnym
talentom. Ten neunikol pozornosti Slovana Bratislava a belasý dres
začal nosiť ako štrnásťročný v dorasteneckej kategórii. Tehelné pole sa
postupne na sedem rokov stalo javiskom, na ktorom predvádzal futbalové
umenie. Už v doraste hral tak, že sa na zápasy dorasteneckej ligy
chodili pozerať aj hráči A-mužstva Slovana Bratislava. Dubovský v jeho
drese debutoval ako sedemnásťročný.
Mladý Dubovský prezývaný Bobo, Dubo alebo Dubák, sa takmer okamžite stal
miláčikom tribún. V roku 1992 sa s 27 gólmi stal nielen kráľom strelcov
federálnej ligy, ale výnimočnými výkonmi dotiahol Slovan k vytúženému
federálnemu titulu. Slovan, ktorý v tom čase trénoval Dušan Galis,
pretrhol sedemnásťročnú dominanciu českých klubov v najvyššej
československej súťaži. Celkovo v belasých farbách odohral 93 zápasov, v
ktorých strelil 59 gólov.
Dôležitý moment Dubovského kariéry prišiel v septembri 1991, keď so
Slovanom odohral v Pohári UEFA dvojzápas s Realom Madrid. V prvom zápase
strelil jediný gól Slovana práve Dubovský. Aj pod dojmom z týchto
zápasov, ale aj po úspešnom pôsobení Dubovského v reprezentácii Českej a
Slovenskej Federatívnej Republiky (ČSFR) si ho všimli predstavitelia
Realu. V roku 1993 sa Dubovský na päť rokov upísal slávnemu španielsku
klubu.
V Reale to jeden z najväčších talentov slovenskej futbalovej histórie
nemal ľahké. Svetoznámi hráči tohto klubu mu dávali pocítiť, že pochádza
z východného bloku. V konkurencii elitných hráčov počas éry trénerov
"bieleho baletu" Benita Flora, Vicentea del Bosqueho a Jorgea Valdana
odohral len 33 zápasov, v ktorých strelil 2 góly. S "pusinkami" sa tešil
zo zisku španielskeho titulu (1994/1995), triumfu v Copa del Rey
(1993/1994) a v španielskom Superpohári (1994). V slávnom klube vydržal
napriek päťročnej zmluve iba dva roky.
Španielska najvyššia súťaž sa mu však zapáčila a po odchode z Realu
Madrid zamieril v roku 1995 do Realu Oviedo. Tam futbalovo pookrial,
dostával na ihrisku podstatne väčší priestor, čo mu ako tvorcovi hry
vyhovovalo. Precíznou technikou a futbalovou inteligenciou si veľmi
rýchlo získal priaznivcov Ovieda. Za klub z Astúrie odohral do roku 2000
celkovo 120 zápasov a dal 17 gólov.
Peter Dubovský patril k oporám v reprezentačnom drese. Jeden z
najpamätnejších zápasov v česko-slovenskej reprezentácii odohral v
Košiciach proti Rumunsku. Tromi gólmi zariadil víťazstvo 5:2, čím udržal
mužstvo v hre o postup na MS 1994 v USA. Za reprezentáciu
Československa nastúpil v 14 zápasoch a strelil 9 gólov. Za Slovensko
nastúpil do 33 zápasov, v ktorých strelil 12 gólov.
Na Dubovského spomínali tréneri či spoluhráči nielen ako na geniálneho
hráča, ale aj ako na veľmi skromného, inteligentného, ale aj
introvertného človeka. Aj vďaka vplyvu svojej intelektuálne založenej
rodiny bol skôr tichý, nekonfliktný až flegmatický. Na trávniku však
pôsobil ako prirodzený líder. "Vyhýbal sa komunikácii s novinármi, nemal rád hulvátov na tribúnach. Nič zlé nevyparatil na trávniku ani mimo neho," povedal o Dubovskom nestor slovenskej športovej žurnalistiky Igor Mráz.
Osudným sa mu stal jeden z jeho nefutbalových koníčkov - fotografovanie.
Na dovolenke v Thajsku 23. júna 2000 zomrel po páde z viac než 10
metrovej výšky, keď si hľadal optimálne miesto na fotenie vodopádov. Mal
len 28 rokov a časť kariéry ešte pred sebou.
Na jeho počesť sa od roku 2000 každoročne odovzdáva Cena Petra
Dubovského, určená mladým talentovaným futbalistom do 21 rokov. Od roku
2000 futbalový klub ŠK Slovan Bratislava organizuje na jeho počesť
turnaj futbalových prípraviek Spomienka na Petra Dubovského.
V roku 1993 sa stal prvým víťazom ankety Najlepší slovenský futbalista.
Obsadil aj druhé miesto v ankete slovenský Futbalista desaťročia a
štvrté miesto v ankete Najlepší slovenský futbalista storočia.